facebook

3 otázky pro Martina Hubu

18. 9. 2014

Krátký rozhovor z našeho divadelního měsíčníku s režisérem Rodu Glembayů.

V čem vás Krležův text zaujal jako dramatické téma pro dnešní dobu?
Krleža patrí k tým dobrým autorom a Glembayovci k tým dobrým hrám, kde na mikrovzorke intímneho rodinného príbehu sa stávame svedkami zovšeobecňujúceho obrazu celej doby a jej zákonitostí.
 V našom prípade, mierne zjednoduším, sme svedkami zákonitosti, mohutne platnej aj v dobe, v ktorej žijeme, že totiž peniaze získané bez morálky, že peniaze bez vedomia mojej povinnosti pristúpiť zodpovedne k faktu, že ich mám, nielenže neprinášajú šťastie, ale sú priamo príčinou totálnej deštrukcie môjho života.

Zakazoval jste si jako režisér vzpomínky na slavnou slovenskou inscenaci „Glembayů“ v režii Miloše Pietora z roku 1986, kde jste hrál hlavní roli Leona?
No, nech som si už spomienky zakazoval, alebo nie, nedalo sa na ne zabudnúť absolútne, lebo to predstavenie som spolu s kolegami hral veľmi rád, myslím, že sme rozumeli téme a pomerne často pri ňom nastalo „sprisahanie“ javiska a hľadiska a na to sa celkom zabudnúť nedá a myslím ani netreba.
 Mnohé motivácie sa za tých 30 rokov zmenili, pretože sa zmenili akcenty doby, ale ľudská slabosť, ktorá je hlavnou témou Krležovej hry, zostala prítomná v našom bytí, v našich životoch... Tá sa dá skúmať neustále a v každých historických súvislostiach. A poznanie, že človek sa môže zbaviť iba tej slabosti, ku ktorej sa prizná, je pre nás hercov vzrušujúca činnosť. Ja sa priznám a pozvem diváka, aby sa pokúsil priznať sa tiež, aspoň sebe samému. Toto vzájomné priznávanie hľadiska a javiska je ten najvznešenejší stav herca a jeho práce, ktorý ponúka šancu vyústiť vo vzájomnú katarziu diváka s hercom.

Jak vás oslovilo prostředí a genius loci Divadla na Vinohradech při vaší první režii zde? A jaká byla spolupráce s předními členy souboru?
Prostredie a nálada v Divadle na Vinohradoch ma skutočne oslovili mimoriadne vrúcne a mne konvenujúco. Cením si vzťah a snahu vedenia divadla rešpektovať fakt, že divák je pre divadlo zmyslom jeho existencie, a že rešpektujúc tento fakt, snaží sa o vyvážený repertoár ľahšieho i vážnejšieho tónu.
 Som veľmi rád, že kolegovia, ktorých som mal v DnV česť stretnúť, mi tento pocit sprostredkovali svojimi výkonmi aj prístupom k téme. Teraz už musím iba dúfať, že ani oni nevyčítajú osudu, že sme sa stretli. Ja im ďakujem, že pri príprave inscenácie boli takí, akí boli, že to bol súbor kvalitných hercov i kvalitných ľudí, veď ono to totiž v podstate asi súvisí.

 

Hlavní město Praha Hospodářské noviny Český rozhlas

 

© 2012-2019 Divadlo na Vinohradech, design by Media Solution
Licence Creative Commons Uvedená práce (dílo) podléhá licenci Creative Commons Uveďte autora-Nezasahujte do díla 3.0 Česko | Ochrana osobních údajů
Pro lepší výkon používají tyto stránky cookies. Setrváním na těchto stránkách a kliknutím na tlačítko „Potvrdit“ vyjadřujete souhlas s jejich používáním. Více informací zde.